Prečo nepoužívame ako prísadu zemiaky?

V čoraz väčšom množstve krmív pre zvieratá sa spracovávajú zemiaky ako zdroj zemiakového škrobu, aby mohlo byť uvedené, že neobsahujú obiloviny.

Zemiaky pochádzajú z Ánd v Južnej Amerike a do Európy sa dostali až v stredoveku, po tom, ako boli objavené Španielmi okolo roku 1500 nášho letopočtu.

Zemiaky patria do čeľade ľuľkovité a prirodzene obsahujú jedovaté látky solanín a chakonín (glykoalkaloidy), ktoré odpudzujú hmyz.

Je všeobecne známe, že jedlá z bobúľ zemiaka sú zdraviu veľmi škodlivé. Jedovatá látka, ktorá sa nachádza v bobuliach, sa vyskytuje aj v samotnom zemiaku (aj keď v nižšom obsahu). Ak by ste po celý život podávali psovi krmivo s obsahom zemiakov, je pravdepodobné, že jedovaté látky sa mu budú zhromažďovať v tele aj so všetkými negatívnymi následkami.

Glykoalkaloidy majú zlú vlastnosť, že poškodzujú okrem iných črevné klky a črevnú stenu. To je bežné najmä u mladších zvierat alebo u zvierat, ktoré nemajú v poriadku črevá. Črevné klky sa zmenšujú a znižuje sa ich počet, pričom nemôžu ďalej rásť. V dôsledku toho sú stráviteľnosť a príjem potravy viditeľne nižšie a zvieratá zaostávajú v raste a vývoji. Glykoalkaloidy sa nestratia zohrievaním ani varením. Takže to znamená, že uvedené látky nezmiznú ani pri výrobe krmiva.

Nám, ľuďom, sa tieto látky tiež dostanú do organizmu, keď konzumujeme zemiaky, ale vzhľadom na oveľa väčšiu rozmanitosť našej stravy v súčasnosti sa nám do organizmu dostane oveľa menej glykoalkaloidov v porovnaní so psom, ktorý dostáva po celý život krmivo s obsahom zemiakov.

Ďalej je známe, že krmivá na báze zemiakov sú značne horšie stráviteľné v porovnaní s krmivami, ktoré obsahujú kukuricu, pšenicu, ryžu alebo cirok.

Poznámka:

Pamätajte aj na to, že zemiaky sa na rozdiel od semien, v nijakej podobe nevyskytujú v strave vlka. Všetky dravce, ako sú hlodavce, vtáky, ale aj veľké bylinožravce, by sa pre obsah jedovatých látok. mali zemiakom vyhýbať.